Pondelok ôsmy január

Introvert a oslavy.

Introvert a posedenie.

Introvert a iní ľudia.

Asi nemusím pokračovať však? Extrovertný svet skrátka s introvertmi neráta. Nie je pre nás. Predstavte si, že za mojimi dvermi sedia len štyria ľudia, len brat, jeho žena, jeho kamarát a jeho frajerka a ja to už nedávam. Počúvajú hudbu a celkom normálne sa rozprávajú a ja som zavretá tu. Nedokážem sa k nim pridať a pritom nehovoria o ničom zlom a viem, že keby som sa dokázala prekonať, keby som nebola introvert, dokázala by som sa s nimi pekne porozprávať. Ja len nedokážem. Lepšie mi je tu pri háčkovaní a knihe. Občas si pripadám ako iný živočíšny druh.

A to nevravím o oslavách. Čoskoro ma čakajú dve a ja som ochotná predstierať čokoľvek, dokonca aj mrtvicu, len aby som nešla. Neznášam hlasnú hudbu, tanec, hluk a keď tam všetci pobláznení hudbou, alkoholom a testosterónom skáču a vreštia ako opice, tlieskajú, húkajú a vo vzduchu cítiť cibuľovo-cesnakový smrad spod pazúch. Des. Čudné ale je, že keď idem na koncert, do kina, alebo niekam do kaviarne, reštaurácie, alebo kostola, nevadí mi, že tam je viac ľudí. Neprežívam to tak, ale oslavy skrátka nedávam. Nikdy v živote ak sa pravda neráta škola som nebola na diskotéke a aj vtedy som bola ešte malá a boli to také tie detské tancovačky na karnevale a tak.

V podstate ani nečakám, že jestvuje niekto taký uzavretý a v podstate aj osamelý ako ja. Keď si nájdem dobrého človeka, s ktorým sa mi dobre rozpráva, po čase ma to prestane baviť a zas sa uťahujem do samoty. Ani z voza, ani na voz so mnou.

Už normálne počujem tie rady zo širokého okolia. Nesmieš sa uzatvárať, prekonaj sa. Chceš umrieť ako stará dievka? Musíš sa prekonať, nikto nepríde za tebou a nezaklope ti na dvere. Skús nebyť introvertom. ☺☺☺.

Áno. Nebyť introvertom, prekonaj sa. To je asi také akoby som nútila leva žrať trávu. Aj keby som ho nechala ohlade mesiac, tak by trávu nezožral. Nebyť introvertom. Ako sa dá nebyť sám sebou. Je to smutné, pretože tieň nášho samotárstva a uzavretia sa nedá prekročiť. To pochopí len iný introvert. To slovo mi s každým ďalším napísaním znie ako kliatba. ☺.

Skrátka je to povaha. Možno by sa dala prerobiť, ale ja netuším ako. To je také ako keď je niekto výbušný, alebo príliš hlučný, tak sme aj my, tichí samotári. A to pritom neznamená, že sme nekomunikatívni. Ja rada rozprávam, rada sa smejem, rada žartujem a huba mi melie pantom ak nájdem správneho človeka a správnu tému na pokec, ale v 99,9 percenta prípadoch som skrátka sama pripojená na prístrojoch, čím pravdaže myslím počítač, word a moje nekonečné príbehy.